Fotoklub Osnica

Ďalší klubový zraz sme naplánovali na 15.11.2008. Pôvodným cieľom zrazu bola prečerpávacia vodná nádrž Čierny Váh. Cieľ sme ale zmenili len pár hodín pred začatím zrazu, kvôli neúčasti jedného člena a nemožnosti vybavenia exkurzie na priehrade. Mimochodom je to už druhá Jojova neúčasť na klubovom zraze, asi mu budeme musieť vymyslieť nejakú trestnú úlohu :-). No ale aby som neodbočoval od témy, cieľom zrazu sa stal Liptovský hrad niekedy tiež nesprávne nazývaný Sielnický hrad, nachádzajúci sa v Sielnických vrchoch (časť Chočských vrchov).

Po naložení bohatej fotovýbavy a dalších dvoch členov v Podbieli a Dolnom Kubíne sme cez Ružomberok zamierili do malej obce Kalameny. Cestou nás upútal zaujímavý objekt pre naše fotoaparáty, známa Ružomberská fabrika na výrobu papiera.

Prvú zastávku sme mali za sebou, a tak nám nič nebránilo pokračovať v ceste do Kalamenov. V tejto obci sa pred rokmi robil prieskumný vrt ktorý narazil na výdatný zdroj termálnej vody. Na tomto mieste vzniklo malé jazierko a stalo sa obľúbeným kúpaliskom. Toto miesto je taktiež východzím bodom pre ľahkú túru na Liptovský hrad. Po približne hodine sme sa dostali na vrch Sestrč (993 m) kde bol v stredoveku vybudovaný hrad Liptov – v tom čase najvyššie položený hrad na slovenskom území (Sielnický hrad, Liptovský Starý hrad).

Liptovský hrad existoval len cez 200 rokov, a nikdy neprešiel nejakou honosnou rekonštrukciou. Bol postavený nad starou cestou ktorá spájala Liptov s Oravou a viedla ďalej do Poľska (dnešná cesta z Bukoviny do Malatinej).

Keďže zanikol už v druhej polovici 15. storočia, tak sa naň na skoro 500 rokov úplne zabudlo, tiež vďaka tomu že ho dali zbúrať až po základy. Tým pádom zarástol, a nebol vôbec viditeľný. Prvá zmienka o hrade bola z roku 1262, zbúraný bol asi niekedy v roku 1474. Následne bol „znovuobjavený“ až počas rozsiahleho archeologického výskumu v rokoch 1975-1987.

Keďže sa Jojo zrazu nemohol zúčastniť tak pre nás pripravil prekvapenie v podobe krásneho stredoformátu ZENIT 80. Nazývaný tiež ruský Hasselblad (podobne ako v prípade fotoaparátov Kiev ide o sovietske kópie prvých verzií Hasselbladov), s ktorým sme sa pokúsili spraviť zopár záberov.

Okolo poludnia sme sa presunuli z hradu do vedľajšej obce Lúčky kde sme nemohli vynechať osvieženie kofolou v miestnom pohostinstve, pozreli sme si miestne zaujímavosti ako vodopád s jazierkom v strede obce, Lúčianske travertíny a lyžiarsky vlek. Práve pri vleku nastalo rozhodnutie isť sa pozrieť k jaskyni o ktorej nikto nič nevedel a nikdy nevidel, mal som iba uložený bod v GPS. Keď sme sa opýtali na jaskyňu miestnej babičky dostali sme jednoznačnú odpoveď. „jaskyňa? jóój chlapci to si z vás isto niekto dobre vystrelil, žiadna jaskyňa tu nie je“ Takže babička buď nevie čo ma za humnom, alebo je to aktívna jaskyniarka a nechce aby sa jej niekto cudzí motal v revíri.

Jaskyňu sme našli s pomocou uložených súradníc, ktoré síce neboli presné ale aj tak veľmi pomohli. Jaskyniari z miestneho klubu prekopávaju zával asi 20 metrov od vstupu, za ktorým je veľká sieň do ktorej sa dá dostať iba cez zablatenú plazivku. No na jej navštívenie sme nemali patričné vybavenie. Túto dieru niekedy dávno pradávno obýval aj jaskynný medveď, z ktorého sa v nej našli pozostatky. Aj my sme tam popri jaskyniarskych rekvizitách (kladivo) našli malú kostičku, no čomu pôvodne patrila, to určiť nevieme. Výlet sme zakončili nádhernou vyhliadkou na údolie Liptovskej mary a Nízke Tatry.

Článok bol publikovaný 14.12.2008 o 20:24 v kategórii Fotozrazy.
Reakcie môžes sledovať cez RSS feed. Môžeš zanechať komentár, alebo trackback z tvojho webu.
ak sa Ti článok páči, pošli ho do vybrali.sme.sk