Fotoklub Osnica

S fototechnikou si človek zažije kadečo, a moja fototechnika si však ešte viac zažije so mnou 🙂

Jeden krásny deň som bol ráno na východe slnka na Rozsutci a potom poobede na Morskom oku v Minčole medzi Zázrivou a Hruštínom. Pekné prechádzky, všetko v pohode, aj fotky som si narobil, aj som čosi videl, a aj večer z krčmy som došiel po svojich. Paráda. Na také dni sa dobre spomína.

Druhý deň nato som si kúpil medzikrúžky na objektív Flektogon. Hneď večer, ako som prišiel domov, som ich chcel vyskúšať. Otvorím batoh, ktorý som mal na tých výletoch, všetko tam, len objektív – nikde! Čuo to?? Veď tam bol… hmm… kedy som ho naposledy videl… ach.. cestou z Rozsutca nad Bielou, ked som spadol do blata. A potom už nie, na foťák som prehodil veľký objektív a tento malý Flektogon som…. buď dal do batoha, alebo na zem  – ak, tak tam asi ostal. No som ja za tĺk. Rozmýšľam ďalej, zvyšok dňa som s ním isto nefotil, také fotky nemám. No ameň, ak nieje tu, tak je v čudu. Prehľadal som celý dom, nič. Na spaní premýšľam v posteli, kedy naposledy som ho mal v rukách a kde by mohol ostať? V Bielej? Na Morskom oku? V krčme v dedine? Veď tam som po nedávnych skúsenostiach (rozbitý polarizačný filter, objektív spadnutý na dlážku) už radšej foťák ani nevyťahoval.. Tak ako potom.. Ach, ani som zaspať od jedu nemohol.

Ráno som opäť prevrátil dom hore nohami – nič. Auto – nič. Do čerta, buď je nad Bielou na ceste, alebo pri Morskom oku, alebo sa mu už teší niekto iný… och och. Nemám inú možnosť ako ísť ho pohľadať aspoň nad tú Bielu, nech si aspoň poviem, že som spravil maximum pre jeho nájdenie… Výdem vonku – prší – ale čo, pôjdem aj tak.

Idem hore Bielou, dážď bije do okien, a ja si spievam s rádiom: „Dnes je skvelý – dnes je skvelý deň, ja odpálim to na mesiac, všetko bude dobré a bude fajn…“ kiež by, no veľmi nedúfam v to, žeby som po dvoch dňoch našiel objektív v prostred cesty na Medziholie. Zaparkujem, a v tom sa blysne a hneď na to hrmí. Och och, ešte ma tu aj blesk trafí kôli tomu že som somár. Hodím si pršiplášť, a idem nahor. Nadávam si, že aký som len truľo. Rozmýšľam nad tým, že keď ho nenájdem tu ani na Morskom oku, tak či dám inzerát na webku, možno to našiel niekto, kto používa internet, alebo zavesím v dedine oznam na stĺp, alebo či tam predsa niekde na ceste nenájdem papierik s odkazom a telefónnym číslom poctivého nálezcu, veď slušní ľudia stále existujú na svete…

Idem idem, leje, preskakujem blato a škaredie jaštery, voda sa mi dostáva už pomaly aj do gatí, potím sa ako somár, ponáhľam sa, lebo som nedočkavý. Prichádzam na miesto, kde som predpokladal že by ten objektív mohol byť. Nikde nič. „Nuž zbohom, Carl Zeiss, môj milovaný Flektogon, zažil som s Tebou veľa pekných fotiek, Ty veľa krásnych chvíľ so mnou.. Keď si mi pred dvomi týždňami vypadol z batoha na dlažbu, dlho som Ťa hladil, no a teraz – teraz si už načisto stratený!“ Idem ešte kúsok nahor, či predsa len tam nebude niekde, no a v tom mi z čista jasna príde myšlienka: ja somár, veď ja som ho cestou na Morské oko vložil kamarátke Evke do batoha!! Presne som si to predstavil ako scénu z filmu, ako vítajúcich sa prezidentov varšavskej zmluvy, ako odovzdávanie vysokoškolského diplomu. Volám jej pre istotu, a je to naozaj tak.. ach, kde som zasa hlavu nehal.. No som už len ja za truhlík!!! 😀

Príbeh končí dobre, objektív sa našiel, hoci som sa s ním už celkom rozlúčil, no a ja – ja som za somára – a to je aj pravda 🙂

jojo

Veľký Rozsutec (1610m)

Vraví sa, že to je najkrajšia hora na Slovensku. My z najkrajšej dediny na Slovensku, s tým musíme len súhlasiť. Z prístupných ciest je to nádherný vápencový vrch, s krásnymi kvetmi, skalným mestom i výhľadmi. Je súčasťou rezervácie Rozsutec a na jar sezónne uzavrený. Určite sa oplatí vydriapať sa naň 😉 kto tam nebol, nech tam hneď beží.

Puchmajerovej jazierko – Morské oko v Minčole

Správny názov je Puchmajerovej jazierko, Morské oko je po zázrivsky. Jazierko vzniklo zosuvom a zarastá rašeliniskom. Blízko je ďalšie rašelinisko. Rastie na ňom viacero vzácnych druhov rastlín. Je to tajomné miesto, ku ktorému sa viaže viacero povestí, napríklad, že z neho vyplávala bakuľa alebo lodný kufor z mora, alebo že na ňom plakávala dievčina, ktorá zomrela pred svadbou a premenila sa na vílu. K morskému oku sa však nedostanete len tak, treba si nájsť sprievodcu, ktorý Vás tam zavedie, pretože je ukryté hlboko v hore.

Carl Zeiss Flektogon 2,4/35

Legendárny objektív od firmy Carl Zeiss. Je to objektív s manuálnym ostrením (ako drvivá väčšina od CZ), bol vyrábaný vo viacerých verziách. Je to svetelný objektív s veľmi ostrým obrazom, zároveň má však veľmi ostý bokeh, čo na niektorých záberoch pôsobí rušivo.  Je vhodný aj ako makroobjektív, bez medzikrúžkov sa dá s ním ostriť už od  10cm. Všetky fotografie z Rozsutca priložené k tomuto článku sú fotené týmto objektívom.

Článok bol publikovaný 18.9.2009 o 9:26 v kategórii Fotopríhody.
Reakcie môžes sledovať cez RSS feed. Môžeš zanechať komentár, alebo trackback z tvojho webu.
ak sa Ti článok páči, pošli ho do vybrali.sme.sk