Fotoklub Osnica

Keď som posledný júnový deň zistil, že na našej Osnici pribudla ďalšia skrýša celosvetovej hry geocaching, cieľ útoku bol jasný. Čo nebolo jasné do poslednej chvíle bol počet útočiacich členov. Jojo sa celý týždeň učil na skúšku a potom dobiehal zameškanú robotu. Miro ako vždy sedel v Bratislave takže mi spoločníka robil Rado aspoň konečne „oprášil“ svoje 5 rokov staré geokešing konto.

Rozhodli sme sa pre piatkový večerný výstup spojený so západom slnka na Osnici. Pre pretrvávajúce horúčavy to bol dobrý nápad. Pred začiatkom výstupu nám telefonoval Jojo, vraj v Zázrivej prší a hrmí ale my sme ho prekukli. Určite to bol jeho zúfalý pokus o odvrátenie výstupu, lebo nám závidel že ideme a on musí sedieť doma. Ale mu to nehovorte lebo určite to neprizná :-).

Začali sme v Bielej za výdatného povzbudzovania okrídlených cicajúcich potvor, stačilo čo i len spomaliť a už sa nadájali našou krvou. Takže výstup bol rýchly, takmer v rekordnom čase. Krabičku sme začali hľadať ihneď po výstupe, najprv bez pomoci GPS ale po chvíli sme to vzdali a nazreli kde je asi schovaná. Klubové FTF (First To Find) som si mohol zapísať ja. Po zapísaní do logbooku sme čakali na západ slnka vylihovaním a posedávaním na vrchole.

[nggallery id=54]

Slnko zapadlo a teplota konečne klesla na normálnu hodnotu a tak sme sa pobrali späť k autu. Pri zostupe chrbátom Osnice sa nám prihodila taká pekná vec. Ale to už porozpráva Rado:

Napriek tomu že bol zvláštny deň s veľmi silným oparom, predsa len mal svoje čaro. Keď sme po západe slnka zostupovali chrbátom Osnice, týčil sa pred nami masívny Stoh a majestátny Rozsutec, ktoré boli (ako vždy pri zostupe) čoraz väčšie a väčšie. Musel som sa náhle zastaviť, keďže nikde široko ďaleko (Rozsutec, Stoh, Medziholie) nebolo ani nohy, a hovorím Rizotovi:

„Nie je to predsa len úplne užasné, pozri na tú nádheru. To ticho, kľud, pokoj… Iba Chrapkáč a my.“
– HAF!!!! HAF!!!!
„Pes? Dobre som počul?“
„No možno to bola líška“
(Obaja nastražené uši hvízdajúc na Stoh)
„To nešlo z hrebeňa, to ako keby kdesi z masívu
– HAF HAF HAF!!!!
„To nebude líška :)“

No takže v konečnom dôsledku iba Chrapkáč, my, a pes? 🙂

Na Medziholí už bolo cítiť ako klesaním do doliny stúpa teplota nad hodnotu nepríjemnú pre Oravcov.  K autu sme za pomoci čeloviek došli už celkom po tme. Nenapísal som toho až tak veľa, ale dúfam že vás tento článok opäť potešil.

[nggallery id=55]

PS: v poslednej dobe sme sa snažili aspoň o takéto 50% zrazy, lebo niektorým členom pracovné a rodinné vyťaženie nedovolilo zosynchronizovať voľné dni tak, aby sa nám vydaril aj fotozraz so 100% účasťou.

Článok bol publikovaný 19.7.2010 o 19:40 v kategórii Rôzne.
Reakcie môžes sledovať cez RSS feed. Môžeš zanechať komentár, alebo trackback z tvojho webu.
ak sa Ti článok páči, pošli ho do vybrali.sme.sk