Príbeh fotografie: Veľký voz a bezsná.. noc :)
6.7.2010 / jojo / Zobrazené 9 952 krátKeď človek trávi veľa času v prírode, kadečo sa mu prihodí. Prinášam jeden z príbehov, ktoré sa nestávajú každý deň. Je to príbeh jednej nie veľmi podarenej fotografie, a udalostí okolo nej.
Raz v lete som sa s priateľmi od Malých Karpát vybral do vysokých hôr, pre mňa veľký sviatok. Všetko prebiehalo podľa plánu, počasie výborné, slniečko pálilo, chata po ceste.. čosi sme tam pojedli a tak, hneď sa nám podarilo vykydnúť môj foťáčik chudák z lavice na dlažbu, zahrčalo až okolo jediacim turistom knedľa od maďarského gulášu vypadla z úst, ale našťastie sa nič nestalo, technika u mňa je zvyčajne veľmi odolná, akurát že dokedy? 🙂
Akosi sme vyšli na vrchol, fotíme sa, a zrazu ma ktosi klepe po pleci – a to tuto chlapík zo Zázrivej, no toto, Zázrivca všade stretneš, aj jeho deti tu boli a kývali mi, aby som ich tam medzi ostatnými ľuďmi rozpoznal.. myslím že tie fotky čo som im narobil vymazali radšej ešte vo vlaku. A aby dosť nebolo, od všetkej radosti, vypadol mi z foťáku 77mm polarizačný filter, zahŕkal po skalách ako starý hrniec v potoku… takže došlo aj na mňa, doba má svoje obete, no ale nebudem plakať nad rozliatym mliekom, akurát že som sa zase zaradil do skupiny sprostých, ktorí sa ani na vlasných chybách nevedia poučiť 😛
Z vrcholu sme zišli už celkom pokojne, pri prekračovaní potoka som ešte skočil do pol kolien do vody, ale akosi sme došli dole, do základného tábora, ja zas extra – vo vibramách čvachtajúci ako rybár začiatočník. Jednoduchá túra, a pritom – aká zložitá 🙂
Pri večernom posedávaní na terase reštauračného zariadenia sme si všimli, ako jedna malá mladá líška pobehuje okolo – zrejme vyberač smetných košov. Nuž, toto je daň za nie šťastnú komerciu podhoria, zblbnuté divé živočíchy, prispôsobené na vyhľadávanie ľahkej „koristi“ ktorá im pred ňufákom neuteká. Dávame si ešte záverečné kolo, a rozhodnutí v rámci testovania nového spacáku spať von, pri vode, kúsok od ubytovne. Medveďov sa nebojíme, veď štandardný medveď by sa z nás dvoch aj tak veľmi nenajedol.
Nechali sme ostatných v ubytovni, a von pri vode sme si rozložili pár vecí – pod hlavy batohy, spanie. Zjedli sme čo sme mali, zostalo nám jabĺčko, nechal som ho v batohu. Slávnostne som urobil jeden nočný záber, len tak zo skaly, ale bol som po tažkom dni tak unavený, že som nevládal ten záber ani skontrolovať.
Dopili sme fľašu fajného Malokarpatského vínka, a pri šume potoka z neďalekej doliny, sme v túto krásnu jasnú a teplú letnú noc zaspali spánkom spravodlivých. Spíme, iba zrazu mi čosi šramotí pri hlave, v batohu.. ký čert? Otočím sa, a to líšku mám pri hlave! Heš, heš, potvora! Akosi som ju odohnal, ešte som hádzal kamene za ňou, nech ujde. Chvíľu pozerám okolo, nikde nič, líšky nejest, dobre je, pošla, pokoj, len mliečna dráha nadomnou, hviezdy jasno svietia. Únavný deň a vínko robí svoje – čoskoro zase zaspávam 😉 ale netrvalo dlho, a budím sa na to že ma čosi do nohy štope – a to líška ma za ťapu naťahuje! No ale ideš, zasran jeden krpatý, takto čuoveku nedá spať! Vystrašila nás a my ju, našťastie sa zasa stratila v tme, zas len blikotajúce hviezdy nad hlavou. Do rána nám ešte raz prišla na to jabĺčko nazerať, anciáš jeden potvorský, takto nám nedauo spať, ale nad horizontom už bola predzvesť toho, že čoskoro príde nový deň.
Ráno sa zatiahlo a začalo popŕchať, preto sme zbalili haraburdie a šli domov.
Na túto noc, mi okrem spomienok z peknej akcie s priateľmi a nezabudnuteľnej historky s líškou, zostala jedna fotografia – na ktorej dokopy nič nevidno, a je aj trochu rozostrená – ale nesie so sebou další z nezvyčajných príbehov, na ktoré sa potom tak dobre spomína.
Upozornenie: všetky udalosti, osoby a zvieratá v tomto príbehu sú vymyslené, akákoľvek podobnosť so skutočnosťou je čisto náhodná… a besnotu tiež nemám, nemusíte sa ma báť 🙂
.
..
…
….vvvŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕ!!! 😀
jojo
6.7.2010 at 12:38
ehm, ehm, ja len dotknuto cakam, kedy zavolas svojich priatelov tonka a katku na turu.. ak vahas, mozem ta zacat motivovat pritomnostou veroniky. 🙂
velmi mily clanok, s tou tvojou (ne)besnotou by som si nebola az tak ista. 🙂
6.7.2010 at 12:42
Hehe, ak – tak to som od Vas nachytal…vraj sa to aj vzduchom prenasa 🙂 ok, nech Ta Tono zabali do kufra, zajtra Vas oboch cakam, sestra nech Vam zatial doma navari 🙂
12.7.2010 at 12:02
No konečne zase niečo na prečítanie. Trvalo to síce pol roka, ale stálo to za to. Asi si to vyskúšam i ja….
26.12.2010 at 22:12
Všetko čo napísal v článku je pravda, bol som tam. (z ohľadu k mojim zničeným krížom som spal na chate) A mám niekde aj pár fotiek drzej líšky.